Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
aktualizované: 18.06.2018 14:08:05 

CIRKEVNÝ  ZBOR  EVANJELICKEJ CIRKVI A.V. MENGUSOVCE

História dcérocirkví

 

ŠTôLA


Z archívov sa dozvedáme o Štôle ako mieste, ktoré v 14. storočí muselo bojovať s neúrodnými rokmi, viacerými povodňami, ohňom a zbojstvami. Ľud, ktorý sa tu usadil to všetko viedlo do zúfalstva a tak zanechávali svoje obydlia a hľadali úrodnejšie kraje. Ak si teda páni chceli ponechať služobníctvo, boli nútení postarať sa o duševné aj hmotné dobro ľudí a ich obydlia urobiť príjemnejšími a milšími. Tak sa v roku 1318 do už postaveného aj keď spustošeného jednoduchého kláštora vo Štôle dostáva jeden oddiel mníchov benediktínského rádu a za podpory pánov znovu obnovujú jeho múry a Štôlu. Práve Benediktíni, ktorí nepoznali oddych a odpočinok sa ukázali pre takéto tvrdé podmienky vhodní – svojimi usilovnými rukami vytvorili role a časom aj na pustatine navštevovaný kláštor a poľné hospodárstvo. Zúrodňujú zem, prepisujú slovo Božie, vyučujú ľud. V roku 1338 štôlsky predstavený kláštora Conradus odkúpil kus zeme od istého Menardusa Scultetusa, čo ukazuje na vzmáhajúcu sa silu kláštora. 15. storočie je poznačené príchodom Husitov, ktorí nakoniec kláštor vypálili a keďže jeho spravovanie bolo po odchode Husitov pre mníchov nad ich sily, kláštor opúšťajú. Mariassovci /mariášovci/ zverujú pozemky poddaným a spustošený kláštor dávajú rozobrať. Z týchto skál vystavili v Batizovciach starý kaštieľ a evanjelickú faru.

Reformácia tu zavčasu zapúšťa korene, akonáhle panstvo prijíma Lutherove náuky a ich vplyvom prichádza k viere aj roľnícky ľud. Evanjelium sa znova dotýka ľudských sŕdc.V roku 1801 je vo Štôle 139 evanjelikov, 6 katolíkov, a v roku 1831 už 220 evanjelikov. Obnovením viery je Štôla pripojená k Mengusovciam a tak až do roku 1870 spoločne navštevujú mengusovskú školu aj chrám. Duchovnú potravu teda nachádzajú jednak v Mengusovciach a jednak v sedliackom príbytku u Jurča Krokoša, kde sa vykonávajú domáce bohoslužby. Pamiatkou na tieto domácke služby Božie ostal jednoduchý z dosiek zhotovený oltárik, odkiaľ sa čítavali kázne a modlievalo sa. Tieto stretnutia po domoch boli až do vystavania vlastného chrámu Božieho pre nábožnosť ľudu úžitkom a vzácnosťou. Neodrádzajú ani ťažké podmienky a prenasledovanie, práve naopak – aj to slúži domácim k tomu, aby boli stálejší a pevnejší vo viere. Iste znela často z ich úst pieseň: Všichni jenž skládají v Pánu své doufání, stálí zústávají vždycky bez  přestání.

Keď ťažké pomery povolili, hŕstka tu bývajúcich evanjelikov sa mohla uspokojiť a ďalej kráčať v zabehnutých chodníčkoch, no naši praotcovia ukázali, že sa nedali odradiť ani potrebou priniesť vlastnú obeť a o to viac v nich rastie túžba vystaviť školu a chrám. A naozaj, zrazu začínajú jednotlivé skladačky do seba pekne zapadať. V roku 1868 pri príležitosti cirkevnej vizitácie superintendenta Karola Mádaya vyslovujú Štôlanci prosbu o možnosť postavenia kostola a školy, čím superintendenta oslovia tak, že si sám začína pokladať za povinnosť zasadiť sa pre túto vec. Horlivý duchovný pastier Andrej Dianiška a k činu hotový cirkevný inšpektor David Husz z Popradu píšu podporným ústavom, domácim aj  zahraničným jednotlivcom a rôznym pomocným spolkom, aby v láske podporili toto dielo vo Štôle. Domáci sľubujú Františkovi Mariássimu /mariášimu/, že ak budú oslobodení od platenia mengusovskému učiteľovi, štôlskému zaplatia dvakrát viac, a tam im osvedčuje, že im dá vystaviť školu na vlastné trovy. Podmienkou ostáva, že sa budú starať o svojho učiteľa. 12. októbra 1868 sa na konvente v súvislosti s komasáciou hovorí o vyznačení pozemku pre školu a kostol vo Štôle a tak ešte 2 roky chodia deti do školy v Mengusovciach.  Pán Boh vzbudzuje dobročinnosť vtedajších majetných, ale ani chudobní si voči tomuto Jeho dielu nezatvárajú svoje srdcia a prispievajú každý podľa svojich možností. A že sa toto dielo skutočne zdarilo, ukazuje 11. apríl 1869 - 2. nedeľa po Veľkej noci, kedy je položený základný kameň pre kostol a školu. Pri tejto príležitosti zvestuje slovo Božie vrbovský duchovný pastier Gánovský. Radosť z toho, že v susedstve bývalej slávy kláštora rastie teraz evanjelický chrám Boží, je pre početné zhromaždenie, ktoré sa k tejto udalosti zúčastnilo, veľmi dôležitým dňom. Ani nie o celý rok - v 5. nedeľu po Zjavení sa Krista Pána mudrcom - je slávnosť posvätenia školy a 11. septembra – teda 13. nedeľu po Sv. Trojici je slávnostne posvätený chrám Boží. Posviacku vykonáva podtatranský senior Michal Szalagyi /saladi/ a kázňou slova Božieho slúži miestny duchovný pastier Andrej Dianiška.

Do kostola odkupuje Štôla od Mengusoviec starý organ. Kostol je postavený „od dediny na poludni ležici rovine, vychodny stena v spojení je se školskym budinkem, na poludnie ale obehnany je poradní školsku záhradu. Jen jeden dvere má od západu, tri velké obloky na poludní strane. – Vše obecne tento kostol kterého štit aj mala vežička krašli dobry dojem na cizince činí. Z dnuka oproti vchodu z tehel vystaveny oltar stojí s podareným obrazem Kristus v Getsemanské zahrade, ktorý Bohuň zhotovil.“

V jeseni je potom Štôla pripojená ako fília k matkocirkvi Batizovce. V roku 1871 si vyvolila ako prvého učiteľa Karola Harmanna. V roku 1878 obec navštevuje pán Kriegern tajomník Gustav Adolfského spolku a vo Štôle sa vytvára základina na zvony. Práve z tohto spolku bola daná aj najvyššia čiastka na kostol a školu, ktoré stáli 4550 zlatých. O päť rokov je základina na zvony podporená aj darom od veličenstva kráľa a tak v tom istom roku si štôlanská fília zakúpila v Šoproni 2 zvony, na kostole vystavila vežičku a 5. augusta 1883 sa konala ďalšia posviacka.

Koncom 19. storočia je teda celá obec s výnimkou jedného alebo dvoch prišlých katolíkov obývaná evanjelikmi. Filiálnu cirkev tvorí 91 mužov a 83 žien, teda spolu 174 duší.

V roku 1948 sa Mengusovce stávajú matkocirkvou pre Štôlu a Lučivnú a dekrétom z roku 1954 je zriadená kňazská stanica v Mengusovciach potvrdená.

 

Od osamostatnenia sa od Batizoviec je za riadneho farára inštalovaný brat farár Gedeon Mohr, ktorý tu pôsobí 10 rokov. Pár mesiacov v zbore slúži brat farár Jozef Cirmák. Po ňom, ešte v tom istom roku 1958 sa zborovým farárom stáva brat farár IvanTóth, ktorý tu pôsobí 13 rokov. V roku 1972 sa slávi slávnostná inštalácia brata farára Jána Pavloviča, ktorý  na tomto mieste zotrváva 8 rokov. Prvou ženou - farárkou v mengusovskom cirkevnom zbore je od roku 1980 sestra farárka Darina Basariková, ktorá tu pôsobí celých 20 rokov. Rok je kňazská stanica neobsadená až v r. 2001 prichádza sestra farárka Ľubomíra Mervartová, ktorá je v zbore do r.2004. Po polročnej uprázdnenej kňazskej stanici je od februára 2005 naším duchovným pastierom sestra farárka Lenka Janotková, ktorá tu pôsobí až do októbra 2011. Od novembra 2011 do júla 2012 je zbor administrováný br.farárom Stanislavom Balocom zo Štrby. Od augusta 2012 sa naším duchovným pastierom stáva br.farár.Tibor Molnár.

Kurátori a kostolníci od roku 1970: Ján Kuzmik a Ján Rusnák Veľký, Ján Švarc a Ján Pastrnák, Ondrej Šoltýs a Ján Kostelný, Ondrej Šoltýs a Pavol Pastrnák, Ján Rusnák a Ján Hudák.   

Kantori od roku 1970: Ondrej Kuzmik /vyše 30 rokov/, Pavol Kuzmik, Ján Skokan

Každému jednému z týchto menovaných ale aj všetkým tu nemenovaným chceme poďakovať za mieru vašej ochoty a služby, ktorým mohlo diele Kristovom aj v tomto našom spoločenstve rásť. 

 

Opravy na chráme

 

Pri storočnici pamiatky posvätenia bol chrám Boží pokrytý novým plechom, postavená bola nová vežička a urobená brizolitová omietka. Do 120. výročia pamiatky posvätenia chrámu bola natretá strecha kostola, zakúpili sa sedačky do lavíc, previedla sa výmena elektrického vedenia a zaviedlo sa akumulačné kúrenie. Zdvojili sa okná, urobila sa nová podlaha a celý chrám sa k slávnosti vymaľoval. V období rokov 1990-2000 sa urobila elektrifikácia zvonov a aj elektrifikácia organa. V roku 2004 bola vyhlásila zbierka medzi veriacimi na elektrické ohrievače lavíc a dobudovanie zádveria/31.800,- Sk sa vyzbieralo od evanjelikov, 200,- Sk od dobrovoľných darcov, urbárske spoločenstvo prispelo čiastkou 30.000,- Sk a Obecný úrad vo Štôle sumou 11 000,- Sk/. V roku 2008 boli zvonku renovované okná, chrámové dvere, vymenilo sa celé oplotenie zo severnej strany. V roku 2009 bol opravený a naladený organ a natretá strecha bývalej školy. Do dnešnej posviacky bola v roku 2010 prevedená výmena oplotenia zo západnej strany.

História cirkevnej školy

Prvým učiteľom vo Štôle sa v roku 1871 stáva Karol Harmann. Po roku však odchádza do Gerlachova a miesto neho sa učiteľom stáva Andrej Durányi. Začiatky vyučovania vo Štôle sú v jednej triede, šesť ročníkov dopoludnia aj popoludní. Po smrti Andreja Durányiho vo výučbe pokračuje Ľudovít Val. Szlaboczky, ktorý bol okrem toho aj kantorom a levítom, teda kazateľom. V roku 1907 prichádza Ištván Dinda, ktorý bol štôlským učiteľom zrejme najdlhšie, lebo tu pôsobil vyše 30 rokov. Neskôr sa vraj škola rozširuje na dve triedy, druhá trieda je údajne v dome nazývanom „Konzum“. Mená ďalších učiteľov pôsobiacich vo štôlskej škole sú: Rapoš, Cirák, Orgoník, Čalofka a posledným dnes ešte pamätníkom týchto udalostí je pán učiteľ Pavol Ivan.

Po zoštátnení školstva a presťahovaní školy, bola naša budova využitá ako osvetová beseda, istý čas ambulancia, knižnica, sklad, obecný úrad a istý čas bola aj prenajatá. Znovu prinavrátená evanjelikom sa jedna miestnosť využívala na stretnutia detských besiedok a neskôr sa jedna miestnosť prenajala aj urbárskemu spoločenstvu, ktoré sa podujalo túto miestnosť na vlastné náklady aj zrekonštruovať. V roku 2003 bol do školy zakúpený nábytok z bývalého liečebného ústavu, ktorý sa však nevyužíval.

Aj toto je naše dedičstvo, ktoré nám ostalo ako vyjadrenie lásky minulých generácií. A tak sme sa 17. mája 2005 pustili dom čím ďalej viac chátrajúcej školy. Začali sme v malom počte, ale so zanietením a vierou v Božiu pomoc, s prácami v strednej miestnosti, kde sa pod rukami šikovných funkcionárov cirkevného zboru vyvážala prehnitá, splesnená podlaha, natiahli a napájali sa potrebné siete, založil sa vzdušný kanál a pokračovalo sa ukladaním dlažby, obkladov, až sa celý stred školy postupne zmenil na peknú zborovú miestnosť s kuchyňou, kúpeľňou a spoločenskou miestnosťou. V roku 2006 sme investovali najviac do interiéru, klampiarskych a dokončovacích prác, v roku 2007 sme vymieňali vnútorné dvere, oprava komínov prišla na rad v roku 2009. Od roku 2006 sa tento zborový priestor využíva na stretnutia detí, mladých, žien, presbyterstva a všetkého v zbore potrebného.

 


Náboženstvo vo Štôle :

Rok

Rímsko-

katolícke

Grécko-

katolícke

Evanjelické

a.v.

Právoslávne

Bratská jednota Baptistov

Apošt.

cirkev

Kresť.

zbory

Bez

vyznania

Nezistené

+ iné

SPOLU

( ľudí )

1991

176

11

209

2

-

-

-

31

94 + 4

527

2001

214

14

190

2

50

6

2

43

24

545

2011

187

8

156

4

52

1

2

56

37+9

514

Zdroj údajov: Štatistický úrad Slovenskej republiky

 
 

 

LUČIVNÁ  

 

                V najstarších písomných dokladoch sa  obec Lučivná vyskytuje pod rôznymi menami. Koncom 13. storočia  pri  šoltýskej  kolonizácii ju dosídlilo nemecké obyvateľstvo a neskôr aj Rusíni.  A tak v lone krásnej podtatranskej prírody tu žili, pracovali, budovali svoju vieru, tvorili dejiny našej obce.

Na ich život mala vplyv  skutočnosť, že obcou prechádzala dôležitá obchodná cesta, a tak myšlienky a spisy Dr. Martina Luthera prinášali kupci a obchodníci.  Svedčí o tom skutočnosť, že už v roku 1548 Lučivná bola evanjelickou  obcou a  rodák z Lučivnej Imrich Frondator,  ktorý po štúdiách vo Wittenbergu bol v roku 1592 vysvätený za evanjelického kňaza.

Už v rokoch 1595 – 1673 mala Lučivná kostol, samostatných kňazov a diakonov. Dňa 12.októbra 1595 sa v našom cirkevnom zbore uskutočnila slávnosť, na ktorej superintendentom z Wittenbergu bol vysvätený za diakona Pavel Schmaukler. Od roku 1670 začali evanjelikom na Spiši násilne odoberať kostoly a školy.  Aj evanjelikom v Lučivnej bol v roku 1673  odobratý kostol a kňaz Jíri Roxer bol z fary  vyhnaný.

Počas Tökölyho povstania v roku 1678 bol kostol  evanjelikom  prinavrátený a o dvanásť rokov opäť oň prišli. Stav lučivnianskych evanjelikov bol ťažký, lebo v roku 1710 nemali svojich kňazov, dokonca ani učiteľa. Z rozhodnutia kráľovskej rady mohla cirkev existovať  iba ako fília a Lučivná bola v roku 1786 pripojená  k artikulárnej cirkvi v Batizovciach.  Ako škola a modlitebňa spočiatku slúžil obecný dom. Vieru však z ľudí nikto nevykorenil. Po odňatí kostola ostali dlhý čas bez chrámu, no k bohoslužbám sa schádzali v drevenej budove, postavenej pôvodne na ubytovanie vojska. Táto budova bola v roku 1805 veľmi porušená.

Potreba vlastného chrámu pre evanjelikov bola veľká a k jeho stavbe sa prikročilo v roku 1815. Lučivná v tom čase patrila rodine Várady – Szakmáry  a práve táto rodina veľa vykonala pre evanjelickú cirkev. Pán Donát III.  Várady – Szakmáry  poskytol cirkvi pozemok  a stavebný materiál  a v III. nedeľu po Svätej Trojici 1815 bol položený základný kameň stavby kostola v štýle klasicizmu. V roku 1816 XXVII. nedeľu po Svätej Trojici bol kostol v prítomnosti veľkého a skvostného obyvateľstva posvätený.

Celý výdavok na stavbu kostola činil 2 620 zlatých. Chrám je postavený v smere východozápadnom s oltárom na západnej strane a na ňom sa nachádza obraz „Dobrý pastier“ od známeho maliara Petra Michala Bohúňa. V roku 1858 bol zakúpený organ z Dolného Kubína za 634 zlatých,  oltár bol postavený v roku 1873 a v roku 1884 bol odliaty v Budapešti tzv. malý zvon vážiaci 165 kg (pri 400. výročí narodenia M. Luthera). V tom istom roku bola ku kostolu pristavená veža. V roku 1923 bol do chrámu zakúpený tzv. veľký zvon s priemerom 78 cm. V roku 1885 mala Lučivná 413 evanjelikov, pomer evanjelikov k inovercom bol 5:1 , pozemky boli výlučne v rukách evanjelikov a z protokolu kanonickej vizitácie sa dozvedáme:

Ponevádž ale tento obecný drevený dum –  který jak pre ubytováni prechadzajúceho vojska, jak k službám Božím služil, nejen porušení bral ale se aj nedostatočným byt ukázal, byla cirkev evang. Lučivnanská ohledem stavení cirkevných budinku prinucená vážne rozmyšlet a se stavat, následkem čeho tehdejší gruntovný Pán vlastnoručne vyznačil 9 sáhy dluhý a 5 sáhy široký grunt pre kostel. R. 1815 v nedelu III po sv. Trojici byl pre tento kostel gruntovný kamen založený  a v r. 1816 v nedelu XXVII po sv. Trojici v prítomnosti velikého a skvostného obecenstva vysvecený.”  (z:  Protokoll roku 1885 dna 5-ho junia vo fil. cirkvy ev. aug.vyz. Lučivnanskej držanej kanonickej Vizitacii).                                                                                   

 Vďaka pánovi Donátovi III. Várady – Szakmáry v roku 1819 si evanjelici postavili školskú budovu s nákladom 514 zlatých a 50 grajciarov.         

Farári:  Prvým známym evanjelickým farárom v  našom cirkevnom zbore  v roku 1597 bol rodák z Hýb Ján Dúlius. Jeho nástupcom bol Tomaš Marthinides a pôsobil tu až do roku 1659, kedy do Lučivnej prišiel už vtedy literárne činný kňaz Andreas Lucze , ktorý  tu bol do roku 1670. Po ňom do roku 1673 to bol Jíri Roxer a v roku 1688 tu pôsobil Andreas Molitoris. V rokoch 1706-1710  Samuel Medzny bol posledným evanjelickým farárom v obci. Od roku 1786 už cirkevný zbor nemal svojho farára a služby Božie vykonávali aj učitelia.  Najvýznamnejší z nich bol Andreas Klonkay pôvodom z Liptovských Vlách. Pôsobil tu v rokoch 1814-1835 a prejavil sa ako dobrý učiteľ a národovec, pričinil sa aj o zbierku milodarov pri stavaní kostola. Potom to boli farári z matkocirkvi Batizovce a posledným z nich bol brat farár  Ondrej Šimek.

     O tom, že  naši predkovia si vážili  dedičstvo otcov, že chrám Boží  zveľaďovali, ale aj duchovne sa navzájom posilňovali  svedčí aj text  z  Evanjelického posla spod Tatier. Autor príspevku v roku 1930 píše:

„Náš zbor, predtým  mohutný, dnes už sotva čítajúci 190 duší, obklopený horami a lesami rím. kat. biskupstva, zdá sa nám odsúdený na smrť. Mladí utekajú za hranice, majetky prechodia do rúk katolíckych, ťarchy nás veľmi tlačia, že už - už klesáme... Vďaka Pánovi cirkvi, nájdu sa aj dobrí cirkevníci, ktorí vedia, komu uverili. A spoliehajú sa na Neho a ruka Hospodinova zjavne pomáha. Ináč neboli by sme mohli vykonať, čo sme vykonali od prevratu. – Zadovážili sme si nové zvony v sume 12 tisíc korún, opravili svoj vyše 100-ročný chrám Boží, postavili k nemu peknú vežu, všetko nákladom 30 tisíc korunovým. A teraz chytili sme sa do stavby novej školy, ktorá je už pod dachom. Stáť nás bude do 200 tisíc korún. Nech slúži ku cti a sláve Božej ! – Náš starý pán učiteľ odišiel na odpočinok, Pán daj mu tichý svätvečer života, vyvolili sme si nového v osobe pána Arnošta Gemzického. Požehnane pôsobí medzi nami. Založili sme spevokol a vôbec pracuje horlive na našom povznesení. Daj mu Boh sily, chuti a nám chtivosti ku všetkému dobrému“.

     O kultúrne pozdvihnutie cirkevného zboru a aj mimoškolskú činnosť v obci sa v rokoch 1933-1950 zaslúžil učiteľ a kantor Ľudovít Thomes.

     Dekrétom Generálneho biskupského úradu z roku 1954 je vytvorená kňazská stanica v Mengusovciach a Mengusovce sa stávajú matkocirkvou  pre dcérocirkev Lučivnú a dcérocirkev Štôlu a tak spolu obe tvoria: Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Mengusovce, ktorý patrí do Tatranského seniorátu a Východného dištriktu ECAV.

     Od osamostatnenia sa od Batizoviec je za riadneho farára inštalovaný brat farár Gedeon Mohr, ktorý tu pôsobil 10 rokov. Pár mesiacov v zbore slúži brat farár Jozef Cirmák. Po ňom, ešte v tom istom roku 1958 sa zborovým farárom stáva brat farár Ivan Tóth, ktorý tu pôsobil 13 rokov. V roku 1972 sa slávila  inštalácia brata farára Jána Pavloviča, ktorý  na tomto mieste zotrval 8 rokov. Prvou ženou farárkou v cirkevnom zbore je od roku 1980 sestra farárka Darina Basaríková, ktorá tu pôsobila celých 20 rokov. Rok bola kňazská stanica neobsadená a v r. 2001 prichádza sestra farárka Ľubomíra Mervartová, ktorá slúžila v zbore do r. 2004. Po polročnej uprázdnenej kňazskej stanici sa stala od februára 2005 našou duchovnou pastierkou sestra farárka Lenka Janotková, ktorá tu pôsobila až do októbra 2011. Od novembra 2011 do júla 2012 bol zbor administrovaný br. farárom Stanislavom Balocom zo Štrby. Od júla 2012 sa naším duchovným pastierom stal brat farár Tibor Molnár, ktorý bol slávnostne inštalovaný 7. októbra 2012.

 

Súčasnosť                                                 

Kurátori a kostolníci od roku 1970: Ján Djurba st., Ján Badiar – Plencner, Juraj Badiar, Mária Satorisová, Zuzana Šuligová, Marta Beliczová, Ján Kečka, Mária Badiarová, Zuzana Majerníčková  

Poddozorcovia CZ Megusovce: Vladimír Kečka, Dušan Badiar (krátko pôsobil aj ako dozorca)

Kantori: Od roku 1950 – 2012 Ján Djurba  a od roku 2013 Jana Rusnačková

 

Spevokol

Svoju činnosť začal v roku 1994 a ukončil v  roku 2007. Navštevovalo ho 15 až 20 členov a pod vedením kantora cirkevného zboru Jána Djurbu nacvičil do 40 zborových skladieb. Vystupoval pri rôznych príležitostiach v domácom cirkevnom zbore, ako aj v rámci seniorátu.  

Od februára 2014 pod vedením sestry kantorky Jany Rusnačkovej a sestry presbyterky Zuzany Majerníčkovej pracuje detský spevokol. Spevokol je tvorený z dievčat. Stretávajú sa každý štvrtok  v kostole a majú nacvičený pekný repertoár piesní na rôzne príležitosti. Je milé, že detský spevokol je obohatením bohoslužobného života a prináša nielen potešenie, ale aj ovocie viery, ktoré sa prejavuje službe druhým.

Biblické hodiny

Od roku 2012 sa každý štvrtok o 17:30 hod. od jesene do jari stretávajú členovia dcérocirkvi  pri Božom slove v budove ZŠ. Štúdiom Biblie viac spoznávajú pravdy Božieho slova pod vedením brata farára.

Detská besiedka

Svoju činnosť začala v roku 1990. Stretnutia detskej besiedky sa konali každú nedeľu po službách Božích a to do roku 2013 v budove ZŠ.  Detské besiedky viedli: Helena Šuligová, Zuzana Burešová, Zuzana Majerníčková a  Katarína Horváthová.

V tomto čase sa besiedky konajú v Mengusovciach na fare.

Aktivity zo života zboru

Počas letných prázdnin boli organizované denné detské tábory pre deti od 3 rokov. Účasť detí na nich bola hojná, tábory mali ústrednú tému a po celý týždeň bolo deťom približované  Božie slovo. Tábor zahŕňal vždy aj výlet s deťmi. Tu treba poďakovať za pomoc aj mládeži z Lučivnej, ktorá na táboroch pomáhala deťom a vedúcim.

Pravidelne na fare fungujú tvorivé dielne „Tabita klub“ pre ženy a deti z celého zboru. Peknej účasti sa tešia aj popoludnia pre celé rodiny pri rôznych príležitostiach: MDD, guláš, opekačky, sánkovačky. Obľúbené sú aj rodinné zborové výlety, ako aj účasť na seniorátnych či iných celocirkevných aktivitách.

Dôležité je aj  podieľanie sa členov zboru na rôznych zbierkach, ktoré vyhlasuje biskupský úrad   pre ľudí v núdzi,  na obnovu chrámov  alebo iných činnosti v zbore.

Veriaci aj v tomto čase s láskou spravujú zverený chrám, ťažko nadobudnuté dedičstvo našich otcov. K 190. výročiu posvätenia nášho chrámu Božieho  boli vykonané vnútorné aj vonkajšie rekonštrukčné práce – nový náter stien, drevený obklad, hĺbková rekonštrukcia fasády, náter strechy, odkvapové zvody, výmena okná a vchodových dverí. Rekonštruovalo sa elektrické vedenie a bolo nainštalované aj nové ozvučenie chrámu. Tieto práce boli vykonané vďaka sponzorom a ochotným členom našej dcérocirkvi.  Posviacku obnoveného chrámu Božieho  vykonala naša bývalá sestra farárka,  administrátorka seniora Gemerského seniorátu Darina Basaríková dňa 19.11.2006. V r. 2014 sme opravili celé oplotenie kostola. Bol opravený a naladený organ a zo sponzorského daru v r. 2015 boli zakúpené dve elektrické pece.

Pri 200. výročí pamiatky posvätenia chrámu Božieho a 695.výročí prvej písomnej zmienky o obci (r.2016) tvorí cirkevný zbor 557 členov; z toho 232 patrí do Mengusoviec, 168 do Lučivnej a 157 do Štôly.

 

Náboženstvo v Lučivnej :

Rok

Rímsko-

katolícke

Grécko-

katolícke

Evanjelické

a.v.

Právosl.

Bratská jednota Baptistov

Ref.kresť.

cirkev

Starokat.

cirkev

Ev.metod.

cirkev

Bez

vyzn.

Nezist.

+ iné

SPOLU

( ľudí )

1991

559

1

179

0

-

-

-

-

19

67+13

838

2001

692

4

175

2

1

2

1

1

32

20

943

2011

613

3

153

2

-

2

-

-

24

166+15

978

Zdroj údajov: Štatistický úrad Slovenskej republiky

 

TOPlist