ŠTôLA
História cirkevného zboru vo Štôle úzko súvisí s Mengusovcami.
Prvé zmienky sa dozvedáme zo zápisnice kanonickej vizitácie mengusovsko-štôlskej cirkvi superintendenta Karola Mádaya z r.1868.
V 13.stor sa vo Štôle usadili Benediktíni, ktorým istý Menardus Scultetus predal kus zeme pre kláštor. V husitských nájazdoch bol kláštor spálený a v 16.stor Mariassovci z materiálu kláštora postavili v Batizovciach starý kaštiel a faru pre evanjelickú a.v.cirkev. Predpokladá sa, že reformácia sa vo Štôle rozšírila veľmi skoro. Fara tam nebola, duchovne sa o nich starali mnísi a patrili k Batizovciam. Hlavne v nedeľu Štôlania vykonávali domáce pobožnosti, takže sa stretávali po rodinách. Deti navštevovali ev.a.v. ľudovú školu v Mengusovciach.
V apríli roku 1869 sa kladie vo Štôle základný kameň pre kostol a školu.
V r.1870 sa obe budovy posviacajú. Kostol si Štôla postavila z vlastných milodarov, ale aj tu pomohli bohatí grófi a zemepáni. Spomenutý je najmä rod Mariassovský, ktorý dal postaviť školu za podmienky, že si Štôla bude vydržiavať vlastného učiteľa.Výrazná podpora pre stavbu kostola a školy prišla najmä vďaka podpore Spolku Gustaw Adolfu.
LUČIVNÁ
Už v 16.stor tu bola zriadená fara. O ostatných podtatranských obciach sú v dobe reformácie chatrné správy, no o Lučivnej sa píše, že 12.októbra 1595 tu bol vysvätený za diakona Pavel Schmaukler. Vysviacal ho superindendent z Wittenbergu (Nemecko). Lučivná mala teda nielen kňazov, ale aj diakonov. Ďalším kňazom bol Ján Dulius, ktorý bol vysvätený ako hybský učiteľ.
V r.1595-1673 mala Lučivná samostatných kňazov aj kostol. V r.1673, za Jiřího Roxera, zachvátili Lučivnú Leopoldove prenasledovania. V tomto čase bol kostol evanjelikom odobratý a kňaz pravdepodobne vyhnaný. V r.1688 Tokoly lučivniansky chrám zase prinavrátil evanjelikom a za farára bol zvolený Andrej Molitoris.
Avšak od r.1710 to mali lučivianski evanjelici ťažké, nemali svojích kňazov, dokonca ani učiteľa. Až do Tolerančného patentu v r.1781 mohli krsty, sobáše a iné potreby pre Lučivnú vykonávať len kňazi v artikulárnom chráme v Batizovciach. A tak tieto úkony robili v Lučivnej katolícky kňazi. Podľa ustanovenia kráľovskeho miestodržiteľa a schválením Spišskej stolice bola v r.1786 pripojená ako fília k Batizovciam.
O dva roky neskôr bolo v Lučivnej dovolené povolanie samostatného učiteľa. Ako škola a modlitebňa spočiatku slúžil obecný dom. Pán Várady-Szakmáry poskytol cirkvi pozemok a stavebný materiál. V r.1815 bol položený základný kameň kostola a r.1816 bol kostol posvätený. V r.1884 bola ku kostolu pristavená veža. Správy z r.1885 hovoria, že v tomto roku mala Lučivná 413 evanjelikov, pomer evanjelikov k inovercom bol 5:1 a pozemky boli výlučne v rukách evanjelikov.
Od roku 1954 sa matkocirkvou pre Lučivnú a Štôlu stávajú Mengusovce.